Informačný portál o meste Nové Mesto nad Váhom - www.nmnv.sk

1
header historia 1
logo 1
1
header
navigation

     Štatistiky

Rank SK

Google PageRank

footer

História/História mesta

 

prepozitura   ecav

 

podjavorinske muzeum  

 

Historické fotky

 

zidia

 

Nové Mesto nad Váhom leží na Považí v mieste, kde sa údolie Váhu rozširuje v úrodnú nížinu. Leží na obchodnej ceste, ktorej význam siaha až do praveku. Táto poloha a úrodnosť kraja, boli predpokladom k tomu, že bol obývaný už v staršej dobe kamennej.

 

Mnešická tehelňa

Dôkazom toho sú nálezy v tehelni, ktoré radia Nové Mesto nad Váhom medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality na území nášho štátu. Sprašový profil tehelne obsahuje až päť kultúrnych vrstiev. Nálezy zo spodnej vrstvy pochádzajú až z obdobia 240 000 rokov pred n.l. Vyššie vrstvy dokazujú trvalé osídlenie po celú dobu kamennú až po neolit.

 

Nové Mesto ako stredoveká osada

Vznik stredovekej osady súvisí s budovaním pásma pohraničných pevností na hrebeňoch Malých a Bielych Karpát, ktoré chránili západné hranice Uhorska. Sústavu hradov dopĺňali strážne veže a opevnené osady, ako bola i osada, z ktorej sa vyvinulo Nové Mesto nad Váhom. Jej vývoj podporovala výhodná poloha na považskej ceste s odbočkami na Moravu a cez Vážsky brod na Beckov. Za tatárskeho vpádu bola pôvodná osada zničená. Jej presná poloha nie je známa. Obyvateľstvo, ktoré vpád prežilo, usadilo sa potom na prirodzene chránenej terase, dvíhajúcej sa asi 1-1,5 km od pravého brehu Váhu a klesajúcej smerom na západ, odkiaľ ju obtekala riečka.

 

Historické názvy mesta

Vybudovanie osady na novom mieste dalo podnet ku vzniku jej nového pomenovania - Nové Miesto. Názov mesta v stredovekých listinách sa uvádza vo viacerých podobách: Villa regia, Nova civitas, Nova villa possesio regalis de Ujhel, Nova villa iuxta Vag, Vyhel, Ujhely, Vagujhely, Wag Neustadt, dnešný názov poznáme od roku 1584.

 

1. písomná zmienka o meste

Najstarší písomný doklad je donačná listina z roku 1263, kedy Béla IV. dal Nové Mesto kláštoru sv. Martina na Pannonhalmskej hore spolu s trhovými a prievoznými poplatkami. Benediktíni dostali Nové Mesto i s dedinami Debreta, Lubov a Potvorice, ktoré patrili Novému Mestu nad Váhom. Nové Mesto nad Váhom dostali benediktíni ako náhradu za hrad Gössling. Obyvatelia ako poddaní kláštora mali značnú samosprávu. V menších veciach ich súdili vlastní richtári, vo vážnejších veciach sám kráľ. Župan a sudca ich nemali právo súdiť.

 

Za dynastických sporov kráľa Štefana s otcom sa benediktíni postavili na stranu otcovu, za čo sa im Štefan V. po nastúpení na trón pomstil. V roku 1271 im Nové Mesto odobral a daroval ho grófovi Vavrincovi. Bánov vnuk Ladislav IV. potvrdil v r. 1273 donáciu v prospech benediktínov, ale už o rok ju vyhlásil za neplatnú a Nové Mesto s majetkami prinavrátil Vavrincovi. Benediktíni sa snažili dostať svoje majetky späť, ale bezvýsledne, pretože Matúš Čák Trenčiansky zabral nielen Nové Mesto ale i celé Považie. V roku 1388 dostal beckovský hrad od kráľa Žigmunda poľský vojvoda Ctibor, ktorý sa stal pánom i Nového Mesta.

 

Ctibor I. a Ctibor II.

V 14. storočí sa mesto sformovalo v stredoveké oppidum. Mesto sa stalo trvalou súčasťou panstva. Ctibor zriadil v roku 1414 v meste Augustiánsku prepozitúru, prestavil v gotickom slohu románsku baziliku a jeho syn Ctibor II. opevnil mesto hradbami. Opevnenia však neodolali husitským výpravám na Považí. V roku 1428 husiti spustošili Nové Mesto nad Váhom a vrátili sa do Uherského Brodu. Ctibor z obavy pred novými výpravami dal mesto v roku 1430 znovu opevniť. Hradby boli z menej trvanlivého materiálu, preto boli pre husitov slabou prekážkou a v roku 1431 a 1432 mesto znova dobyli. Po smrti Ctibora II. sa mesto dostalo v roku 1434 do vlastníctva Pavla Bánffyho, nového majiteľa Beckovského hradu.

 

Privilégiá Ferdinanda I.

Mesto sa postupne stáva dôležitým obchodným strediskom na západnom Slovensku. Na výročných jarmokoch a týždenných trhoch sa vymieňal rôzny tovar, mesto vyvážalo na Moravu víno, bolo vážskym prístavom pre plte, ktoré sa plavili dolu Váhom až po Dunaj. V roku 1550 Ferdinand I. dal mestu výsadnú listinu a ňou zbavil obyvateľov mesta závislosti na Beckovskom hrade. Obyvatelia už nemuseli pracovať na kráľovských hradoch, mohli vysádzať vinice a obrábať kopanice bez daní. Mesto držalo okrem ďalších výsad i právo konať jarmoky, na ktorých jeho obyvatelia boli oslobodení od trhových poplatkov.

 

Turecké nájazdy

Rozvoj mesta spomalili nájazdy Turkov, ktorí spustošili mesto po prvý raz v roku 1599 a zajali veľa obyvateľov. V roku 1605 vtrhlo do mesta vojsko Štefana Bocskaya, ktorí zajali veľa občanov. V auguste toho istého roku obsadili mesto českí rytieri, potom vojsko Ferdinanda II. V roku 1624 zahubilo vojsko v meste okolo 500 ľudí. Počas povstania Františka Rákoczyho obsadilo mesto cisárske vojsko, podpálili dom Kochanovského, požiar sa rozšíril a zničil takmer celé mesto. Po bitke na Bielej Hore v roku 1620 sa do mesta prisťahovalo mnoho majstrov z Čiech a Moravy, ktorí posilnili existujúce remeslá. Z cechov boli najdôležitejšie súkennícky, čižmársky, kožušnícky a hrnčiarsky.

 

Podzemné chodby

Ďalšou ranou pre Nové Mesto nad Váhom bol turecký vpád v roku 1663. Časť obyvateľstva sa zachránila v podzemných chodbách, ktoré sú pod mestom. Sieť chodieb vytvárala labyrint, chodby spájali jednotlivé budovy a viedli až za mesto, dokonca aj na hrady Beckov a Čachtice. Časť z chodieb je ešte zachovaná, ale množstvo ich je už zosypaných či už časom alebo ľudskou činnosťou. Pri poslednej rekonštrukcii námestia v roku 2003 sa pri výkopoch našli chodby, ktoré pochádzajú z tohto obdobia, ale nie sú verejnosti prístupné. 

 

Stavovské povstania v 17. storočí priniesli mestu iba pustošenie a útrapy. Keď sa František Rákoczy v roku 1703 zmocnil celého Slovenska, obsadil aj Nové Mesto nad Váhom a odmenil ho za vernosť tým, že ho oslobodil od platenia daní. V decembri r. 1805 po bitke pri Slavkove hostilo mesto ruského cára Alexandra I. V roku 1848 zostalo mesto ušetrené väčších škôd.

 

Prvé priemyselné podniky

Vznik priemyselných podnikov v 19. storočí bol zameraný na spracovanie poľnohospodárskych produktov a na výrobu výrobkov pre poľnohospodárov: J. Kraus - výroba rumu a likérov, A. Friedler - továreň na mydlo. Mali tu pálenice aj J. Lövinger, G. Herzog, a E. Taus. H. Tauber založil továreň na podkovy a iné výrobky zo železa. Továreň Reisa vyrábala najmä vidli, reťaze, klince.

 

Poľnohospodárstvo

Výhodná územná poloha mesta vytvárala vhodné podmienky na pestovanie obilnín, cukrovej repy, krmovín, pôdu vlastnili rodiny veľkostatkárov, ako boli: Hezegovci, Wachtlovci, Kühnovci, Tausovci, Schlezingerovci, Lányovci, Kľúčovskovci, Stánkovci, Várnovci. Vinohradníctvo malo dobrú povesť aj v samotnom Novom Meste. Častým odberateľom vína bol viedenský kráľovský dvor. Vinice vtedy pokrývali svahy od Nového Mesta nad Váhom až po Vrbové.

 

Veľká robotnícka demonštrácia - Jozef Psotný

Pri rozpade monarchie bolo v meste počas rabovania 4. novembra 1918 zastrelených 7 ľudí.

16.5.1922 zorganizovali robotníci veľkú demonštráciu, na ktorej sa zúčastnili robotníci všetkých priemyselných závodov mesta. Dňa 14.6.1922 bol usmrtený mladý poľnohospodársky robotník Jozef Psotný, 9 robotníkov bolo ťažko a veľa ľahko zranených. (pamätná tabuľa z bočnej strany budovy Dexia banky)

 

Židia a povojnové obdobie

Počas 2. svetovej vojny odvliekli Nemci z mesta všetko židovské obyvateľstvo do koncentračných táborov. Bolo naložených 2900 osôb a z toho sa vrátilo do mesta iba 112 osôb. 6. apríla prišli do Nového Mesta nad Váhom prvé oslobodzovacie jednotky a tak sa rumunskí vojaci stiahli.

Po roku 1945 nastáva kultúrny a hospodársky rozvoj mesta. Vznikajú nové závody, budujú sa nové sídliská, školy, zlepšuje sa a rozširuje dopravná sieť. Hoci mesto prestalo byť v roku 1960 okresným mestom, jeho význam neupadol vďaka rozvoju nových závodov.  Rast pracovných príležitostí podmienil rozsiahlu bytovú výstavbu, vznikli nové panelové sídliská, napríklad Hájovky, Javorinská, Lúka a Rajková a počet obyvateľov sa niekoľkonásobne zvýšil.