Nové Mesto nad Váhom leží pri hlavnej ceste Bratislava - Žilina, na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do nížiny ohraničenej výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá v týchto miestach mala odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod do Nitry.

Nové Mesto nad Váhom je členom Združenia miest a obcí stredného Považia, je členom taktiež aj Spoločenstva Nových miest v Európe, ktoré združuje všetky mestá v Európe, ktoré majú v názve "Nové Mesto".

Zemepisná šírka:  49° 43´ N

Zemepisná dĺžka:  17° 48´ E

Rozloha mesta: 32,58 km²

Počet obyvateľov: 20 391 (k decembru 2007)

Nezamestnanosť: 9,34 % (región NM - k augustu 2009)

                             7,59 % (región NM - k aprílu 2009)

                             5,73 % (región NM - k februáru 2009)

                             4,52 % (región NM - k decembru 2008)

                             3,7 %   (región NM - k septembru 2008)

Partnerské mesto: Uherský Brod v ČR

Nadmorská výška: najvyššia - 970 m n. m.

                               najnižšia - 165 m n. m.

Horniny: štrky - Zelená voda a vápenec - Čachtice

Podnebie: Mierne teplé, vo vyšších polohách chladnejšie. V lokalite mesta je priemerný počet dní s hmlou medzi 20 a 50, priemerný počet dní so snehom 40 až 60 (11 – 16 %), počet vykurovacích dní 220 až 240 (60 – 66 %).

Vodstvo: Najväčšou riekou okresu je Váh s rovnobežným kanálom, na ktorom sú v Novom Meste nad Váhom a v Hornej Strede vybudované hydroelektrárne. Najväčšími prítokmi Váhu sú 27 km dlhá Bošáčka a 25,3 km dlhá Klanečnica. Jazero Zelená voda vzniklo ťažbou štrku na ploche územia zasahujúceho do katastrov Nového Mesta nad Váhom a Beckova. Jazero sa využíva na kúpanie. Územie rekreácie má výmeru 125,7 ha.

Pôdy: Nivu Váhu pokrývajú nivné pôdy fluvizeme a lužné pôdy čiernice. Na sprašiach v Podunajskej nížine vznikli hnedozeme, na Myjavskej pahorkatine hnedozeme.

Rastlinstvo: Väčšia časť okresu v Podunajskej nížine, Považskom Podolí, Myjavskej pahorkatine ale aj krasové plošiny v Malých Karpatoch sú odlesnené. Sú tu zachované dubové a dubovo- hrabové lesy.

Z chránených rastlín tu rastú: poniklec slovenský, klinček Lumnitzerov, hlaváčik jarný, ľan chlpatý, plavúň sploštený.

Živočíšstvo: Typickí zástupcovia fauny polí a lúk sú- jarabica poľná, prepelica poľná, bažant poľovný, zajac poľný a  hraboše.

Chránené územie: Na územie okresu zasahujú dve veľkoplošné chránené oblasti: CHKO Biele Karpaty, CHKO Malé Karpaty. Maloplošné chránené územia: Čachtický hradný vrch, Javorníček, Tematínske vrchy, ktoré sú aj národné prír. rezervácie. Prírodné rezervácie: Hájnica, Plešivec, Turecký vrch, Veľká Javorina. 1, nár. prír. pamiatka. Čachtická jaskyňa a 15 prír. pamiatok, z tých najznámejších. Beckovské hradné bralo, Grúň, Haluzická tiesňava, Pavúkov jarok, Skala pri Beckove a Blažejová.

Zamestnanosť: väčšina ľudí pracuje v priemysle a službách, menej v poľnohospodárstve.

Poľnohospodárstvo: Na upätí juhovýchodných svahov Malých Karpát po Nové Mesto nad Váhom sa rozkladajú vinohrady. Významné je aj ovocinárstvo (jablone, čerešne aj marhule).

Lesné hospodárstvo: V nižších polohách sa zachovali najmä dubové a dobovo-hrabové lesy, vyššie polohy zarástli bučiny.

Erb Nového Mesta nad Váhom: Tradičnými farbami Nového Mesta sú zelená a strieborná (resp. biela). Erb každého mesta by mal vychádzať z najstarších pečatí. Na historických pečatiach nášho mesta (už z 15.storočia) bola vyobrazená madona, kostol s vežou a uhorský znak. Mesto používa tento znak, teda na zelenom štíte znázornené symboly Madony a kostola s vežou od roku 1992. Novomestský erb vyzerá dnes takto: v zelenom štíte je znázornený kostol pod ktorým je strieborná stuha. Táto stuha symbolizuje rieku Váh.