Článok o šachu

ŠACHY – ŠPORT, VEDA, UMENIE

Šach je spoločenská hra, duševná zábava, odpočinok po práci ale tiež pôžitok z ušľachtilých súbojov a skúška intelektu v úpornom boji, ktorá prináša silné pocity uspokojenia a vzrušenia športového zápasu.

Vznik a podstata šachu.

Šach má vo svete takmer dvetisícročnú tradíciu. Kedykoľvek sa hovorí o začiatkoch šachovej hry, pripomína sa už tradične známa historka o šachovnici a obilných zrnkách. Nepoznáte ju ? Tak teda počúvajte:

Bolo to dávno, veľmi dávno . Indický vládca Scheram (Shehram),ktorý vládol asi pred poldruhým tisícročím  a ktorý nemal veľký organizačný talent a ani schopnosť vládnuť, a tak v krátkej dobe priviedol svoju zem na mizinu. Vtedy jeden z bráhmanov, mudrc Sessa(Sissa), syn Dahera, chcel taktným spôsobom, aby naňho nedopadol kráľov hnev, upozorniť ho na nesprávny postup. Vymyslel teda hru v ktorej  najvýznamnejšia figúrka  je kráľ , avšak bez pomoci ostatných figúriek a pešiakov nič nezmôže. Lekcia šachovej hry ( boli to šachy, ktoré boli vladárovi vtedy po prvýkrát ukázané), urobila na vládcu veľký dojem. Scheram sa chcel za názornú lekciu životnej múdrosti a za zaujímavú hru odvďačiť a analógia bola jednoznačná. Sľúbil mudrcovi za odmenu všetko o čo požiada. Sessa využil príležitosti dať domýšľavému kráľovi ďalšiu lekciu, tento krát lekciu skromnosti. Požiadal o odmenu ktorá sa na prvý pohľad nepozdávala byt veľká a nesplniteľná, požiadal o vydanie pšenice zo skladu v tomto množstve: Na prvý štvorec šachovnice mu mali položiť jedno zrnko, na druhý štvorec dve zrnká , na tretí štvorec  opäť znásobený  počet – teda štyri zrnká a tak ďalej, vždy dvojnásobok zrniek obilia až po posledné políčko na šachovnici. Vládca s tým súhlasil a bol rád ako lacno ho odmena vyšla. Zo sýpky začali privážať zrná, ale skoro sa ukázalo, že splniť mudrcovo želanie je nemožné. Príslovie zrnko k zrnku a zoberie sa kopa teda dostalo konkrétnu podobu. Výpočet ukázal, že na šesťdesiatich štyroch poliach šachovnice pripadlo  18446744073709551615 zŕn, alebo osemnásť kvintiliónov, štyristoštyridsaťšesť kvadriliónov, sedemstoštyridsaťštyri triliónov,  sedemdesiattri biliónov, sedemstodeväť miliónov, päťstopäťdesiatjedentisíc šesťstopätnásť zŕn.

V prepočte na objemové jednotky ( J.I.Perelman v knižke „Živá matematika“, 1955 - predpokladá  že 1 m3  pšenice obsahuje asi 15 miliónov zŕn), sa ukázalo  že Brahmanova odmena by predstavovala  12 triliónov m3 pšenice. Keby bola postavená sýpka na toto množstvo obilia, tak  pri 4 metroch výšky a 10 metroch šírky jej dĺžka by predstavovala 300 miliónov kilometrov, čo je 2 krát viac než vzdialenosť Zeme od Slnka.    Sú to čísla vskutku astronomické. Tieto výpočty a výsledky nemajú síce priamu súvislosť s vlastnou hrou a s podstavou šachu, ale svojím spôsobom symbolicky ukazujú neočakávané matematické výsledky ukrývajúce sa za čierno - bielou šachovnicou.

Máme byť  presný ako matematika , musíme poznamenať, že historka o rýchle sa množiacom počte zŕn obilia nepochádza z kolísky šachu , t.j. z  Indie , teda krajiny ktorá má tradíciu vo vedách humanisticko-filozofických, ale bola vymyslená Arabmi, ktorí boli majstrami konkrétnych vied. V arabských rukopisoch sa zachovali zmienky o tom, že šachovnica sa používala ako špecifický pomocný nástroj pri výpočtoch a kaukuláciách.

Niektorí historici tvrdia, že v Indii bola podobná hra známa už v 15.st. pred n.l., a slávna historka o šachovnici so zrnkami pšenice (alebo ryže) sa datuje tisíc rokov pred naším letopočtom. Významný anglický vedec, autor známej „Histórie šachu“(1913) Harold James Ruthven Murray , kategoricky tvrdí, že šachy pochádzajú zo 70. rokov 6. storočia. V anonymnej perskej básne zo 6.-7. st. sa o indickom šachu hovorí, že táto hra sa dostala do Perzie z Indie. V inom básnickom diele zo 7.-8. st. sa uvádza už omnoho presnejšie, že šachy prenikli do Perzie za panovania vládcu  Chusraua I. Anošarvana (Chosroesa I.,?-579). Hra v šachy (čaturanga) je v tomto diele pomerne dobre popísaná z hľadiska terminológie  i pravidiel hry. Je vôbec možné určiť presnú dobu jeho vzniku ? Okrem polemiky o genézii šachovej hry sa hlavný spor dotýka aj upresnenia charakteru šachu. Pre dokreslenie niekoľko charakteristických výrokov:

... „šachy sú intelektuálnym športom , ktorý môže vytvárať estetické hodnoty a v človeku môže vytvoriť vlastnosti potrebné pre tvorivú činnosť...“ ( J. Bykov)

... „ šachy sa pre svoj špecifický tvorivý  charakter nemôžu zmestiť iba do pojmu športová hra, ten sa pre ne dnes stáva príliš tesný. Šachy sú kultúrno-historický jav, organicky spojený s duchovným životom spoločnosti a prechádzajúci nepretržitými zmenami a vývojom...“ ( J. Rochlin).

Úvahy, či sú šachy hrou, vedou alebo umením obsahuje stať M. Botvinnika „ Sú  šachy umením ?“( 1960 ).  Bývalý majster sveta konštatuje :

 ... „ to, že šachy sú hrou svedčí o ich veľkej sile, pretože človek vždy smeroval k boju a súpereniu“. Postupom doby bol športový charakter šachov doplňovaný prvkami umenia, ktoré do nich vnášali majstri krásy a estetiky hry, kompozícií a logiky konštrukcií. Botvinnik konštatuje: „Šachy našich dní sú hrou a umením súčastne.“

 Známy americký vedec, politik  a pedagóg  18. storočia  Benjamín Franklin sa zapísal do kultúrnej histórie  i ako priekopník šachovej literatúry. V nej analyzoval túto hru z hľadiska výchovného, etického a morálneho. V knihe „ Morals of Chess“ (1779), prvej šachovej publikácie vydanej v amerike venuje Franklin pozornosť všetkému pozitívnemu , čo vytvára charakteristické vlastnosti šachovej hry. Sú to: schopnosť plánovať a predvídať, odvaha, obozretnosť a opatrnosť, konečne i zodpovednosť za vykonané rozhodnutie .Franklin sa díva na šachy takto:

... „hra v šachy nie je obyčajná jalová hra  Niektoré vzácne vlastnosti rozumu, ktoré potrebujeme k životu sú potrebné tiež k tejto hre a upevňujú sa natoľko, že sa stávajú zvykom, ktorý prináša úžitok v mnohých životných situáciách. Život je svojim spôsobom hrou v šachy v nej máme často možnosť vyhrať i v boji s konkurentmi a nepriateľmi, v nej je mnoho rozličných situácií, dobrých i zlých , ktoré sú do určitej miery výsledkom rozumu alebo jeho nedostatku...“ Na inom mieste konštatuje:

 ... „ak hráme šachy získavame návyk neupadať na duchu v bežných veciach, počítame s priaznivými okolnosťami a stále úporne hľadáme nové možnosti. Hra tak ovplyvňuje rôzne situácie, ktoré sa nečakane menia, pretože vytvára v človeku vlastnosti umožňujúce mu dostať sa zo situácií, ktoré sa zdajú byť  neprekonateľné. Učí nás nestrácať vieru a nádej pri prevahe protivníka a nevzdávať sa nádeje na víťazstvo ani pri najcitlivejších ranách , ktoré môžeme dostať v honbe za úspechom...“

Hrajte šach. 
Šach pripravuje na život.

Šach je moderný.

Šach intelektuálny šport.

zdroj : Šachy všech dob a zemí